Naše vína až v Tokyu.

Víno už dávno nie je len európskou záležitosťou. Obľúbené je aj v Ázii, kde náš Dunaj tento rok získal Veľkú zlatú medailu. Viac prezradil nestor vína Ján Krampl v rozhovore pre denník Pravda. Celý rozhovor si môžete prečítať tu: https://bit.ly/vinocomadrzinadvodou

Vaše vína posielate nielen na Wine Prague Trophy, kde ste sa vlani stali top zahraničným vinárstvom, ale až do Tokya. Čím je príťažlivá táto vinárska destinácia?

Víno bolo kultovým nápojom západného kresťanského sveta, ale dnes ho nájdete vo vínnych baroch po celej zemeguli. Svet sa globalizuje a východné kultúry, vidno to nielen na Japoncoch, ale aj Číňanoch chcú okúsiť, ako vonia a chutí západný svet. Víno je jedným z reprezentantov dávnej antickej kultúry a ešte pred ňou tu boli kolísky civilizácie v starom Egypte, Mezopotámii a na Kaukaze. Tam všade ľudia pili víno. Je to nápoj, ktorý sprevádza ľudstvo a kultivuje ho. Preto priťahuje aj ľudí z Ázie. Novým momentom je, že už dávno nie je víno iba mužskou záležitosťou. Víno popíjajú, tvoria a hodnotia aj ženy. Sakura v Japonsku je súťažou, kde degustujú víno najlepšie svetové znalkyne vína. Tohto roku tam dostal Veľkú zlatú medailu náš Dunaj, je to priznanie kvalít prvej slovenskej červenej odrody. 

Keby tak hodnotiteľky vedeli, že za týmto vínom stojí žena?

V digitálnom čase, naklepete do počítača otázku a hneď na ňu dostanete odpoveď. Na súťažiach sa vždy hodnotí originalita prejavu vína, genialita tvorcu vína spočíva v tom, že novou odrodou vystihne prostredie, do ktorého šľachtí odrodu. To sa podarilo. Musíte predbehnúť dobu, aby ste v odrode a potom vo víne vyjadrili túžby a očakávania nových vinárskych generácií – v princípe sa nemenia, ale každé desaťročie má predsa len svoje chute, vône a spôsoby konzumácie. To všetko sa musí pri tvorbe odrody a vína zohľadniť. Pri víne najlepšie vidíte, ako sa mení svet. 

Ako sa zmenil počas vášho života?

Ján Smrek kedysi napísal zbierku básní, ktorú nazval Cválajúce kone. Tie básne vyjadrovali ducha a dobu mojej mladosti, bola to ešte doba motýk a koní, aj vo vinohradoch. V Rači boli všade kolíkové vinice. Od čias nemeckej kolonizácie, keď pod Malé Karpaty prišli nemecké vinohradníci, sa niekoľko storočí akoby nemenilo obrábanie viníc. Oporou pre ker bol agátový kôl, hlavný pracovný nástroj motyka, neskôr sa stal pomocníkom kôň. Až do polovice 20. storočia pripomínali vinice nekonečnú pavučina do štvorčekov vysadených krov vinúcich sa okolo štekov. Potom sa všetko radikálne, každým desaťročím búrlivo menilo a prudké zmeny pokračujú dodnes. 

Nehovoria vína z minulosti o mimoriadnom vinohradníckom území, ktoré plodí víno výnimočnej kvality bez ohľadu na dobu?

Víno treba posudzovať naozaj v širšom kontexte. Francúzi spracovali Veľký atlas francúzskych vinohradov, kde opísali všetky vinohradnícke oblasti. Také niečo by potrebovalo aj Slovensko, aby si viac vážilo svoje vinohrady. Ja som sa počas svojej kariéry nevenoval len manažérskej práci, ale keď sme zakladali vinice, podrobne som v doktorskej práci opísal parametre priestoru aj vinič, ktorý sme tam vysádzali. Hon Krivé s Frankovkou modrou, alebo Žajdlík, na ktorom sa rodí vynikajúci Tramín, sú unikáty porovnateľné v mnohých ohľadoch so špičkovými francúzskymi vinohradmi. Rozdiel je v tom, že Slovensko a jeho vlády nevedeli vínu v posledných desaťročiach vytvoriť takú spoločenskú klímu, akú požíva vo Francúzsku alebo v susednom Rakúsku.